Alternatívne školy (2): Školy Montessori

“Pomôž mi aby som to urobil sám” je heslo ktoré vystihuje podstatu koncepcie – všetka činnosť
je individualizovaná, dieťa si samo slobodne volí zamestnanie, pracuje svojim tempom. Učiteľ
je sprievodcom a pozorovateľom. Zasahuje len minimálne – tvorením vhodných podmienok, vyhľadávaním účinnejších prostriedkov, prípadne ponukou na spoluprácu. Dôležité je pozorovanie
a analýza správania dieťaťa, stimulácia motivácie a podnecovanie zvedavosti. Cieľom je slobodný a spontánny rozvoj tvorivých schopností dieťaťa.

Sloboda v Montessori škole nie je absolútnou slobodou – je doplnená rešpektom k osobám (učiteľovi, spolužiakom) a rešpektom k materiálu (pomôckam, hračkám a zariadeniu). Obmedzenia sú často vytvárané spolu s deťmi na princípe dohody. Deti sú tak vedené k zodpovednému správaniu a uvedomeniu si dôsledkov svojho správania, k vzájomnej úcte a slušnosti.

Princípy montessori pedagogiky:

• Dieťa je prirodzene zvedavé, chce objavovať, skúmať, učiť sa. Výchova má tieto túžby uspokojovať, má poskytnúť radosť… viesť k záveru “bolo sa prečo narodiť”.
• Dieťa má vrodený zmysel pre poriadok a usporiadanie.
• Pripravené prostredie – priestor členený na pracoviská umožňujúce samostatnú činnosť a slobodnú voľbu aktivity dieťaťom (s cieleným využitím atraktivity materiálu a zvedavosti detí).
• Podpora koncentrácie (polarizácia pozornosti) – hlboké a intenzívne ponorenie sa do činnosti, ktorá dieťa v danom momente zaujme (dôležité je vylúčenie rušivých vplyvov).
• Namiesto frontálneho vyučovania je používaná individuálna práca s materiálom (prepracovaný systém programov, cvičení a pomôcok zohľadňujúci vývinové etapy dieťaťa).
• Spojenie telesnej a duševnej aktivity – názorné (často aj hmatateľné) prezentácie nového učiva. Práca rukou je považovaná za základ pre pochopenie javov, pre rozvoj reči a myslenia. 
• Práca s chybou – je v poriadku robiť chyby, nie je to zlyhanie ale súčasť procesu učenia. Metodológia je postavená tak, aby si chybu dieťa dokázalo identifikovať a opraviť samo, prípadne s pomocou učiteľa (“poď, ukážem ti ako sa to dá vyriešiť”).
• Vekovo zmiešané skupiny – vytvorenie prirodzených životných skupín detí, v ktorých sa formujú prirodzenejšie sociálne vzťahy (učenie sa mladších od starších, vzájomná pomoc a solidarita).
• Obsah vzdelávania a pedagogické metódy s ohľadom na senzitívne obdobia (časové obdobie, kedy je dieťa obzvlášť pripravené na získanie určitých zručností – vnútorné vývinové “biologické hodiny”). Tieto obdobia sú individuálne, ale Montessori ich približne kategorizuje takto:
  - Ranné detstvo, 0 – 6 rokov: tvorivé a konštruktívne obdobie plné skokových zmien. Spontánne učenie na základe zvedavosti, experimentovania. Opakovanie a snaha o napodobovanie. Dieťa sa učí a objavuje prostredníctvom svojich zmyslov a pohybu. Senzitivita na vývoj reči, písania a čítania. Vývoj inteligencie, budovanie základu osobnosti.
  - Školský vek, 6 – 12 rokov: obdobie stability a zrenia. Dieťa skúma prostredníctvom rozumu a predstavivosti. Má potrebu pochopenia, vyvíja sa schopnosť abstrakcie. Rozširuje sa okruh pôsobnosti. Formuje sa morálne a sociálne vedomie (dobro, zlo, spravodlivosť, dodržiavanie pravidiel).
  - Dospievanie, 12 – 18 rokov: labilné obdobie plné protikladov a emócií, ale aj tvorivosti. Hľadanie vzťahu k sebe samému – sebahodnotenie, sebadôvera, dôstojnosť, potreba sebarealizácie. Sociálne väzby – posun k nezávislosti, ale zároveň potreba ochrany a bezpečia.
  - Dospelosť, 18 – 24 rokov: posledné obdobie formovania osobnosti. Rozvoj duševných síl a hľadanie zmyslu života, schopnosť prinášať osobné obete, zodpovednosť a obetavosť.

V predškolskej príprave sú ťažiskom “cvičenia praktického života” (otváranie, zatváranie, presýpanie, prelievanie, sebaobsluha, hygienické návyky, spoločenské správanie) a práca s materiálom na  – rozlišovanie farieb, zvukov, tvarov, povrchu, hmotnosti a teploty. Pomôcky na rozvoj matematickej predstavivosti (od konkrétneho k abstraktnému), rozpoznávanie písmen a ich spájanie do slabík a slov, príprava na písanie.

Škola sa delí organizačne na 1., 2., a 3. trojročie. Práca je aj v škole zväčša individuálna, absentuje frontálne vyučovanie. Fyzický priestor “triedy” je členený na jednotlivé pracoviská, kde žiaci pracujú samostatne alebo v dvoj/troj-členných skupinách. Prírodné vedy sú komplexne prezentované  v spojenom predmete. Vo vyšších ročníkoch je kladený väčší a väčší dôraz na samostatnosť žiakov, ich tvorivosť a praktickosť vyučovania. Mária Montessori rozpracovala svoju koncepciu hlavne pre mladšie deti – aplikácia na vyučovanie vo vyšších ročníkoch a na strednej škole bola doplnená neskôr (koncepcia nie je uzavretá – adaptuje sa, integruje nové poznatky z vývinovej psychológie a pedagogiky, metodológia sa rozpracováva a dopĺňa).

Montessori pedagogika je pomerne rozšírená po celom svete, hlavne v západnej Európe a USA
(v samotných USA je viac ako 5000 montessori škôl). V niektorých krajinách je tento systém plne integrovaný do štandardného školského systému a nie je považovaný za alternatívu. V Bratislave (Lamač) funguje už niekoľko rokov Montessori základná škola spojená s materskou školou. V minulom roku táto škola otvorila pobočku v Trnave. Okrem toho je niekoľko predškolských zariadení ktoré pracujú podľa montessori koncepcie, alebo aplikujú niektoré z jej princípov. “Slovenská asociácia Montessori” poriada semináre, školenia, prednášky a kurzy akreditované Ministerstvom Školstva, udržiava kontakty so školami v zahraničí, atď.

Zdieľať