Alternatívne školy (Záver): Perspektívy alternatívneho školstva na Slovensku
Československo patrilo v medzivojnovom období v oblasti alternatívneho vzdelávania k najprogresívnejším krajinám. Po roku 1948 bolo však alternatívne hnutie potlačené a vznikla jednotná školská koncepcia a až do roku 1989 prevládala vo výchove a vzdelávaní uniformita, preferencia výsledkov a prehliadanie potrieb žiaka (Petlák, 1997). Po nežnej revolúcii do Československa opäť začali prenikať klasické aj moderné alternatívne koncepcie. Porevolučná nálada a celospoločenská eufória viedla k tomu, že mnohí pedagógovia začali učiť tvorivejšie, boli citeľné snahy o výraznú reformu celého školstva. S odstupom 20 rokov sa však dá povedať, že zmeny v školstve neboli také podstatné a rýchle, ako sa očakávalo.
Kvalita vzdelávania má v poslednom období na Slovensku klesajúci trend, čo potvrdili aj výsledky medzinárodných meraní – v celosvetovom výskume PISA v roku 2007 dopadlo Slovensko v rámci OECD podpriemerne (PISA - Programme for International Student Assessment).
Navyše spoločenské postavenie a finančné ohodnotenie učiteľskej profesie nezodpovedá dôležitosti výchovy, čo vedie k frustrácii a rezignácii učiteľov. “Pokiaľ bude pretrvávať spoločnosťou tak nezodpovedne navŕšený kontrast medzi žiadanou mierou zodpovednosti učiteľa za kultúrnovzdelanostnú úroveň obyvateľstva a poskytovanými podmienkami práce pre učiteľa, nenájde sa v učiteľovi dostatok rozumu, vôle, ani sily, aby zmenil svoje správanie” (Blaško, 2010, str. 244).
Prebiehajúca školská reforma svojimi cieľmi a prioritami znamená pozitívny prínos a jej dôsledná realizácia by odstránila množstvo bodov vyvolávajúcich kritiku “tradičného školstva”. Je však otázkou, nakoľko sa teoretický plán prenesie do každodennej školskej reality – skúsenosti z minulosti ukazujú, že vzdelávací proces v slovenskej realite vykazuje veľmi silnú zotrvačnosť, konzervatívnosť a odpor k zmenám.
V kontexte týchto súvislostí by alternatívne školstvo na Slovensku mohlo znamenať okrem už spomenutých primárnych cieľov aj nádej na zlepšenie situácie. V porovnaní s tradičnými školami je totiž na alternatívnych školách viditeľný rozdiel v celkovej atmosfére, spolupráci rodičov a aj spokojnosti pedagogických pracovníkov. Učitelia a rodičia na alternatívnych školách často tvoria úzko previazané a aktívne fungujúce spoločenstvo (v kontraste k nezáujmu a pasivite rodičov na tradičných školách).
Niektoré alternatívne školy pravdepodobne zostanú aj v dlhodobom kontexte alternatívami plniacimi funkciu diverzity vzdelávania na základe diverzity postojov a hodnôt spoločnosti (napríklad Waldorfská škola). Naopak, niektoré dnes alternatívne koncepcie môžu byť časom integrované do bežného výchovného procesu (napríklad ITV) – už aj súčasná reforma školstva obsahuje množstvo inovatívnych prvkov ktoré boli pred pár desaťročiami čisto doménou alternatívnych škôl.
| Diskusia: "Alternatívne školy (Záver): Perspektívy alternatívneho školstva na Slovensku" | ||
|---|---|---|
| Dátum: | Meno: | Komentár: |
| 04.12.2010, 19:33 | mofi | realny pohlad z praxe |
| 10.01.2011, 11:31 | Peto | Re: realny pohlad z praxe |
| 10.01.2011, 21:02 | Tibor | Fínske školstvo |
| Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre | ||
