Atlernatívne školy (Úvod): Načo sú nám alternatívne školy?

08.10.2010

Naša spoločnosť zaznamenala v posledných desaťročiach obrovské zmeny - ekonomické, politické aj sociálne. Napriek tomu sa školstvo relatívne pevne drží zaužívaných výchovných postupov (pamäťové mechanické učenie, autoritatívny prístup založený na poslušnosti a nátlaku, izolácia školy od praktického života, nedostatok aktivity a tvorivosti). 20 rokov po nežnej revolúcii - eufória vyprchala, situácia sa znova ustálila. Spoločenské postavenie a finančné ohodnotenie učiteľskej profesie je nízke a nezodpovedá dôležitosti výchovy. Prevláda frustrácia, rezignácia a stereotyp. To všetko vedie k znižujúcej sa kvalite vzdelávania, ktorá už v dôležitých oblastiach nedosahuje ani úroveň európskeho priemeru.

Prebiehajúca školská reforma svojimi cieľmi a prioritami znamená pozitívny prínos a jej dôsledná realizácia by odstránila množstvo bodov vyvolávajúcich kritiku “tradičného školstva”. Ťažko však povedať, nakoľko sa teoretický plán prenesie do školskej reality – skúsenosti z minulosti ukazujú, že slovenské školstvo vykazuje silnú zotrvačnosť, konzervatívnosť a odpor k zmenám.

V kontexte týchto súvislostí by alternatívne školstvo na Slovensku mohlo znamenať okrem
primárnych cieľov (diverzita vzdelávania, experimentálne overovanie nových prístupov) aj nádej na zlepšenie situácie. V porovnaní s tradičnými školami je v nich totiž viditeľný rozdiel v celkovej atmosfére, spolupráci rodičov, spokojnosti učiteľov, takisto ako odpor k zaužívaným stereotypom.

“Alternatívna škola” je pojem používaný na označenie všetkých druhov škôl, ktoré sa odlišujú
od typických škôl vzdelávacej sústavy. Táto odlišnosť môže spočívať v celkovej filozofii a cieľoch výchovy, v obsahu vzdelávania, v hodnotení, v organizácii a použitých metódach, v postavení žiaka a učiteľa.

Niektoré alternatívne školy pravdepodobne zostanú aj v dlhodobom kontexte alternatívami plniacimi funkciu diverzity vzdelávania (na základe diverzity postojov a hodnôt spoločnosti - napríklad Waldorfská škola). Naopak, niektoré dnes alternatívne koncepcie, môžu byť časom integrované do bežného výchovného procesu (napríklad ITV) – už aj súčasná reforma školstva obsahuje množstvo inovatívnych prvkov, ktoré boli pred pár desaťročiami doménou len alternatívnych škôl.

Spoločné črty alternatívnych škôl

Väčšina alternatívnych škôl kladie veľký dôraz na rozvoj samostatnosti, zodpovednosti, kreativity a akceptáciu individuality dieťaťa. Žiakom je umožnené pri získavaní vedomostí postupovať svojim tempom a vyberať si v istej miere učivo.

Dôraz je kladený na spoluprácu a komunikáciu s rodičmi. Školy organizujú semináre a diskusné fóra o koncepcii školy, odporúčajú ďalšie vzdelávanie sa rodičov prostredníctvom kurzov a literatúry, organizujú spoločné mimoškolské akcie na prehĺbenie pocitu spolupatričnosti a spoločenstva medzi učiteľmi, žiakmi a rodičmi.

Alternatívne školy kladú zvýšené nároky na učiteľov. Požadujú špecifickú odbornú spôsobilosť (absolvovanie doplnkových kurzov danej pedagogickej koncepcie), ale aj autentickosť, dôveryhodnosť, pravdivosť, nadšenie a vhodnú komunikáciu so žiakmi (aktívne počúvanie, empatia, spravodlivosť).

Spájajúcim prvkom viacerých koncepcií je preferencia spolupráce nad súťaživosťou, snaha o posilnenie sebaúcty všetkých žiakov, posilňovanie vnútornej motivácie. Je používaná individualizácia hodnotenia, čiže porovnávanie žiaka so sebou samým (pokrok v čase), nie žiakov medzi sebou.

Komunitný kruh alebo elipsa – spoločné stretnutie žiakov a učiteľa, uvoľnená a bezpečná atmosféra s cieľom dosiahnuť otvorený a úprimný rozhovor o pocitoch, zážitkoch, a problémoch. Žiaci sa učia navzájom sa počúvať, neskákať si do reči, učia sa trpezlivosti, empatii a tolerancii. Komunitný kruh, ak je používaný pravidelne, slúži zároveň aj ako prevencia a diagnostická metóda problémov v kolektíve.

Spektrum alternatívnych koncepcií je veľmi široké a nedá sa kompletne obsiahnuť v článku tohto
rozsahu. V ďalších kapitolách budú spomenuté len koncepcie, ktoré našli praktické uplatnenie
v slovenskom školskom prostredí.

Pokračovania článku:

Použitá literatúra

ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV, HAUSER, J: Štátny vzdelávací program. http://www.minedu.sk, 2008
BLAŠKO, M: Úvod do modernej didaktiky I. (Systém tvorivo-humanistickej výučby). Košice, 2010
PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS, 1997
PRŮCHA, J.: Alternativní školy. Praha: PORTÁL, 1996
PRŮCHA, J.: Alternativní školy a inovace ve vzdělávání. Praha: PORTÁL, 2001
ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. Bratislava: IRIS, 2000
BLAŠKO, M: Úvod do modernej didaktiky I. (Systém tvorivo-humanistickej výučby). Košice, 2010
KAŠČÁK, O., PUPALA, B., HUMAJOVÁ, Z: Kauza Waldorf na Slovensku. Zborník Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, Trnava: Trnavská Univerzita, Pedagogická fakulta, 2009
ROGERS, C.: Ako byť sám sebou. Pohľad terapeuta na psychoterapiu. Bratislava: Iris, 1995
ROGERS, C., FREIBERG, H.: Sloboda učiť sa. Modra: Persona, 1998
NOVÁČKOVÁ, J.: Mýty ve vzdělávání. Praha: SPIRÁLA, 2006
STEINER, R.: Philosophie und Anthroposophie. Gesammelte Aufsätze 1904-1923. Dornach (Švajčiarsko), 1984
Montessori pedagogika (Slovenská asociácia Montessori): http://www.montessori.sk
Waldorfská pedagogika (Asociácia priateľov slobodných waldorfských škôl): http://www.iwaldorf.sk
Asociácia daltonských škôl na Slovensku: http://daltonslovensko.spaces.live.com