Čo pre deti znamená Veľká noc?

Kresťansky i nekresťansky

V kresťanských rodinách je Veľká noc vnímaná ako najväčší cirkevný sviatok. Rodičia zväčša svojim deťom odmalička vštepujú, čo sa vlastne na Veľkú noc udialo – teda príbeh o umučení a následnom zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Samozrejme, malým deťom to treba podať vo veľmi zjednodušenej forme. Slávenie Veľkej noci v kresťanských rodinách sa potom spája so slávením Veľkonočného trojdnia – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Veľkonočná sobota, kedy veriaci navštevujú kostol na bohoslužby a pripomínajú si priebeh Ježišovho umučenia a pochovania. Na Veľkonočnú nedeľu sa končí 40-dňový pôst a slávi sa zmŕtvychvstanie Krista.

No a nasledujúci deň, teda Veľkonočný pondelok, je dňom tradičných zvykov – chlapci a muži chodia šibať a oblievať dievčatá a ženy.

Pre nekresťanov je Veľká noc skôr sviatkami jari, kedy sa oslavuje prebúdzajúca sa príroda a nový život.

Deti teda môžu vnímať Veľkú noc jednak ako veľký kresťanský sviatok a zároveň ako sviatok, kedy sa slávi prebúdzanie jari a nového života. Maľovanie vajíčok, pečenie veľkonočného baránka, typicky jarná výzdoba príbytku a samozrejme, oblievačka a šibačka – to sú veci, ktoré si deti s Veľkou nocou zväčša spájajú.

Zvyky kedysi a dnes

Tradičné slovenské zvyky na Veľkú noc zahŕňali už spomínané šibanie a oblievanie príslušníčok nežného pohlavia. Muži si v tento deň mohli naozaj dosýta „zašibať“ a pooblievať svoje ženy, kamarátky či známe. No a ženy im za to zvykli dať krásne maľované vajíčko, pohostenie v podobe rôznych koláčov, mäsa a často i trošku „tvrdého“. Nemohla chýbať ani stužka na korbáč za každú vyšibanú „obeť“. Šibanie a oblievanie, hoci z pohľadu žien nie veľmi príjemné, malo svoj význam – malo zabezpečiť, aby ženy boli šikovné, zdravé a plodné.

A čím viac šibačov a oblievačov za dievčaťom či ženou prišlo, tým väčšia pocta to bola. Dievčatá sa kedysi tešili na to, koľko chlapcov ich príde vyšibať a boli sklamané, ak ich neprišlo dosť.

Aj deti zvykli kedysi častejšie dodržiavať zvyky typické pre Veľkú noc. Malí chlapci chodili s oteckami na oblievačku a dievčatá sa zasa chystali na tento výnimočný deň maľovaním vajíčok pre svojich oblievačov, pečením koláčikov a podobne. Obzvlášť na dedinách boli tieto zvyky veľmi výrazné a ľudia sa obliekali často aj do krojov.

Vnímanie Veľkej noci a jej tradícii sa však časom akosi zmenilo a dnes má tento sviatok neraz celkom inú podobu ako pred rokmi.

Dnes už máloktorému chlapcovi stačí podať za šibačku maľované vajíčko. Skôr „frčia“ čokoládové a ešte lepšie, ak mladý pán dostane peniaze, čo už je bežným zvykom a nejeden mladý šibač sa netají tým, že chodí oblievať len preto, aby si „vyoblieval“ nejaké to vreckové.

Avšak čím ďalej tým viac mladých chlapcov ani nemá záujem ísť na Veľkonočný pondelok oblievať či šibať svoje kamarátky a známe. Z pohľadu mladých sú tieto zvyky neraz vnímané ako trápne a hlúpe a dievčatá často radšej odchádzajú v tento deň z domu, aby ich prípadní šibači nezastihli. Niektorí mladí berú Veľkú noc „iba“ ako prázdniny.

Aj preto sa typické veľkonočné zvyklosti vytrácajú. Naše deti už nemajú veľa možností byť svedkom tej pravej veľkonočnej zábavy a oblievačky a mnohé rodiny si na Veľkonočný pondelok, keďže je to deň voľna, urobia rodinný výlet.

Taká tradičná šibačka so všetkým, čo k nej patrí – teda s krojmi, zvykmi a typickými veľkonočnými vinšovačkami - je skôr raritou a možno ju zažiť azda len v niekoľkých slovenských dedinkách, kde si ľudia nechcú nechať vziať tieto pekné slovenské zvyky a tradície a snažia sa ich udržať v pôvodnej podobe.

Chápu deti podstatu Veľkej noci?

Veľa detí a mladých ani nerozumie významu zvykov typických pre Veľkú noc a ani odkaz týchto sviatkov. Je preto na nás rodičoch, aby sme svojim ratolestiam priblížili všetko okolo týchto výnimočných sviatkov – či už z kresťanského alebo svetského pohľadu. Ak budú deti viac rozumieť tomu, o čo vlastne počas Veľkej noci ide a čo konkrétne slávime, pomôže im to možno intenzívnejšie prežiť tieto sviatky (prípadne sa z Veľkej noci aspoň o niečo viac tešiť).

Zdieľať