Deti, majstri nečakaných situácií
Mnohí rodičia to poznajú – deti nám neraz pripravujú horúce chvíľky a v tých najhorúcejších by sme sa azda najradšej prepadli pod zem.
Viem, o čom píšem, pretože náš štvorročný syn Samko nám takýchto okamihov tiež niekoľko pripravil a nebolo mi vždy všetko jedno.
Zvlášť jedna príhoda mi dodnes utkvela v pamäti a hoci sa dnes na tom dobre zabávame, v tej chvíli som bola v riadnych rozpakoch.
Boli sme na nedeľnej návšteve u svokrovcov a naša malá dcérka mala vtedy ešte len pár mesiacov. Dojčila som ju a často aj v prítomnosti syna (ten mal vtedy dva roky), takže rozumel tomu, že jeho sestrička papá mliečko od maminky.
Návšteva prebiehala v pohode, malý sa zabával striedavo s babkou a s dedkom. Ten trápny moment sa však udial pri odchode od svokrovcov. Samko (náš syn) sa mi pýtal na ruky, tak som ho vzala. Náhodou jeho rúčka skončila na mojej hrudi. Svokra si to všimla a len tak sa opýtala Samka:
„Samko, kto odtiaľ pije maminkino mliečko?“
Samko bez zaváhania odpovedal: „Tatinko.“
Nastala trápna chvíľka ticha, ja som cítila, ako sa farba mojich líc mení na bordovú. Potom sa všetci rozosmiali, a celé sme to nejako zahovorili s tým, že veď predsa jeho sestrička Natálka je tá, ktorá pije mliečko z maminkinej „hrude“.
Tak toto bol naozaj „zlatý klinec“, ktorým náš syn ukončil inak vcelku príjemnú nedeľnú návštevu.
Takýchto situácií sme zažili oveľa viac a verím, že aj všetci rodičia s malými deťmi by o podobných príhodách mohli písať celé romány. Ale napriek tomu, že v danej chvíľke sa zrejme necítime zrovna najlepšie, sú to práve takéto nečakané okamihy, na ktoré spomíname aj o niekoľko rokov a dokážeme sa na nich dobre zasmiať.
