Malý diplomat
Deti sú úžasne vnímavé bytosti. Každý deň mi to dokazujú aj moji dvaja drobci. Nedávno som zistila, že náš štvorročný syn Samko má okrem iných aj zaujímavé diplomatické schopnosti. Hneď aj vysvetlím, ako som na to prišla.
Keďže bývame spolu s mojimi rodičmi, Samko má veľmi rád babku i dedka a často sa s nimi hráva. Dokonca v jednom období som mala hlavu v smútku z toho, že Samko uprednostňoval vo všetkom len babku, ja som ho nemohla ani pohojdať na hojdačke, pretože babka je v tom predsa lepšia, nechcel byť so mnou vonku, lebo s babkou je väčšia zábava a podobne. Som rada, že toto "kruté" obdobie už je viacmenej za nami.
Nedávno sme sa však so Samkom rozprávali a on mi hovoril, ako sa s babkou zasa super pohrali a zakončil to úprimným vyznaním svojej lásky k babke: "Maminka, ja tú babku ľúbim najviac na svete!“
Nedalo mi to (veď ja si hádam zaslúžim, aby ma ľúbil ešte o kúsok viac ako babku :-). Ach, tá materská žiarlivosť!), a tak som sa ho hneď spýtala: "A maminku tak veľmi neľúbiš?“
Nastalo ticho a na jeho vážnej detskej tváričke som videla hlboké zamyslenie, ako hľadal odpoveď na moju otázku. Po chvíľke tuhého premýšľania sa krásne usmial a dal mi vskutku diplomatickú odpoveď: "Maminka, keď som s babkou, tak ľúbim babku najviac. Keď som s tebou, tak teba ľúbim najviac, vieš?“ Vysvetľoval to s tou svojou detskou dôležitosťou a vážnosťou. Bolo to celé veľmi milé.
Jeho odpoveď ma naozaj dojala. Utvrdila som sa v tom, že žiarlivosť v tomto prípade nie je namieste – veď predsa mňa môj milovaný syn bude vždy ľúbiť ako svoju mamu a babku ako svoju babku. Ale malého diplomata v sebe teda nezaprie...
