O hľadaní kuriatok

Samkovi sa táto činnosť veľmi páčila a najviac ho zaujal obrázok kuriatka liahnuceho sa z krásneho maľovaného vajíčka. Vysvetlila som mu, že k Veľkej noci patria maľované vajíčka a že si aj sami nejaké pomaľujeme. Tiež som mu hovorila, že kuriatka sa nerodia tak ako iné zvieratká, ale sa liahnu práve z takýchto vajíčok.

Synček vyzeral byť s mojou odpoveďou spokojný a viac sa nepýtal.

O niekoľko dní neskôr som mala v kuchyni na stole už pripravenú veľkonočnú výzdobu v podobe košíčka s maľovanými vajíčkami a tiež vázu s konárikmi, na ktorých boli rôzne ozdobené vajíčka povešané.

Venovala som sa práve našej malej dcérke, keď som si uvedomila, že Samko je už dlhšiu dobu akosi podozrivo ticho. To neveštilo nič dobré.

Lepšie som sa započúvala a zistila som, že z kuchyne vychádzajú nejaké čudné zvuky. Pribehla som teda do kuchyne a našla som nášho syna uprostred množstva škrupín – samozrejme, škrupiny boli z tých krásne ozdobených a maľovaných veľkonočných vajíčok. Skoro ma porazilo, no už som sa naučila, že v takýchto situáciách pomáha napočítať do desať (niekedy radšej aj do dvadsať či tridsať podľa vážnosti situácie). Snažila som sa teda zachovať pokoj a potom som sa spýtala Samka, čo ho to napadlo porozbíjať tie krásne vajíčka.

Odpoveď ma celkom „odrovnala“: „Maminka, ale ja som len hľadal tie kuriatka.“ Rozmýšľala som, aké kuriatka že to môj syn hľadal v tých maľovaných vajíčkach, keď mi zrazu došlo, že on si to zapamätal podľa obrázku, ktorý som mu niekoľko dní predtým dala vymaľovať. Chcel sa teda na vlastné oči presvedčiť, že obrázok bol naozaj pravdivý a že v tých maľovaných vajíčkach sú ukryté malé rozkošné kuriatka. Nuž, ako sme teda zistili, v maľovaných vajíčkach kuriatka neboli.
Ja som prišla o niekoľko kusov veľkonočných vajíčok, Samko pochopil, že v takých vajíčkach kuriatka „nerastú“ a odvtedy sa snažím byť pri vysvetľovaní súvislostí opatrnejšia.

Zdieľať