Veľká noc a farebná oblievačka
Blíži sa Veľká noc plná vody, maľovaných vajíčok, rôznych voňaviek, korbáčov zdobených stuhami... Zatiaľ neviem, ako bude naša malá dcérka vnímať svoju v podstate prvú „šibačku“.
Jej skutočne prvá Veľká noc bola, keď mala ešte iba 5 mesiacov, ale bola najnavštevovanejším členom rodiny. Každý ju chcel aspoň trošku pokropiť a popriať jej veľa zdravia. Náš dedko ju dokonca aj vyšibal po ručičkách, aby pracovali, po nožičkách, aby zdravo behali, po ústočkách (samozrejme symbolicky), aby sa naučila dobre rozprávať a nepapuľovala ;-).
Neunikla dokonca ani tradičnej voňavke, ktorá si pamätá ešte aj moje detstvo a jej zápach sa už dávno vôňou nedá nazvať. Ale patrí k tomuto sviatku a vždy, hoci s frfľaním, sa musíme pousmiať, keď všetky ženy zrazu „voniame“ rovnako.
Jeden večer sme aj s mojím tatinom spomínali na naše zážitky z Veľkej noci. Na to, ako sme ich vnímali a prežívali, keď sme ešte boli deťmi a aké budú tieto sviatky pre naše deti. Druhé príde na svet práve na Veľkú noc. Jeden z týchto otcových detských zážitkov ma tak zaujal, že sa oň musím podeliť.
Keď bol náš ocko malý chlapec, trávil spolu s ostatnými deťmi takmer každé prázdniny v rodičovskom dome na Horehroní. Tam je skôr preferovaná „oblievačka“ ako „šibačka“. Chlapci dievčatá nenaháňajú s korbáčom v ruke, ale zvyčajne s nejakým vedrom plným vody, alebo dievča naháňajú po dedine a keď ho chytia, skončí v najbližšom ľadovom potoku.
Náš ocko, malý Erik, šiel aj s bratom Peťkom pooblievať svoju drahú sesternicu Katku. Erik a Katka mali oniečo via ako 5 rokov a Peťko mal 4 rôčky. Chceli, aby bola Katka zdravá a pekná, a tak sa dohodli, že ju idú vyoblievať. Boli ešte maličkí, a preto variant s chytením a hodením do potoka neprichádzal do úvahy. Katka bola na hornom poschodí domu a nič netušiaca sa hrala v izbe. Doobeda ju bol pooblievať okrem jej ocka, dedka, krstného, dvoch ujov a troch bratrancov, už aj kadekto z okolitých domov.
Keď zbadala vo dverách chlapcov, chvíľu váhala, čo sa deje. Bola na ich huncútstva zvyknutá, ale zvyčajne ich vystrájali všetci traja spolu. Uvedomila si, že asi chcú pokračovať v oblievačke, na ktorú ona od rána už takmer zabudla. Rozhodla sa teda rýchlo z izby utiecť. Prebehla okolo blížiacich sa chlapcov a zbehla dolu po schodoch do spoločenskej (obývacej) izby. Bratranci utekali samozrejme ihneď za ňou. Katka sa ale postavila tak nešťastne, že nemala kam ujsť. Za ňou už bola iba krásna biela stena a po stranách drevený vyrezávaný nábytok.
Erik sa k nej pomaly blížil, aby ju oblial. Usmial sa na ňu, veď ju mal rád a dnešok vnímal tak, že každý chlapec mal vyoblievať dievča, ktoré má rád. Veď s bratom už pooblievali aj maminu, aj tetu. Teraz bola na rade sesternica Katka.
Nastrčil jednu ruku dozadu, smerom k bratovi, aby mu podal vodu. Malý braček mu vložil do ruky nádobku s tekutinou a už sa len prizeral, ako sa Erik zahnal, Katka uhla a biela stena za ňou ostala pokrytá veľkým modrým fľakom, lebo Peťko mu podal nádobu s atramentom. Bolo to prvé čo mu padlo do ruky. Nebol to zámer, ale výsledok im ešte dlho pripomínal, že aj deti vedia dodržiavať tradície, aj keď niekedy tak trochu po svojom.
